Názov obce, nasvedčujú tomu ľudové povesti, pochádza pravdepodobne od kaliny ( ker s červenými plodmi, lat. Vibornum ), ktorá rastie na okraji okolitých lesov dodnes. V stredovekých listinách sa obec objavuje pod názvom Kalenó.

Obec v druhej polovici 16. storočia humenskí magnáti Drugethovci, ktorí v tomto kraji vládli od r. 1321 do 1684. Patrili im rozsiahle zemplínske majetky. V 17. st. po Drugethovcoch obec patrila rodinám Csákyovcov a neskoršie Szirmayovcom. V archívnych písomnostiach sa po prvý raz spomína r. 1595. V r. 1715 obec mala 8 opustených a 14 obývaných domov a vlastný vodný mlyn (stal na mieste dnešného nákupného strediska). V r. 1787 mala obec už 43 domov s 282 obyvateľmi. V prvej polovici 19.st. (1828) obec mala 50 domov s 389 obyvateľmi a pílu s gátrom, ktorú dal postaviť Arczo Jutkovič. Píla bola postavená povyše obce pod Debrou ( dodnes sú tam jej základy ). Denne tu po vedení majstra Hrabovského z Poľska pracovalo približne 20 chlapov z Kalinova. Píla bola v r. 1895 zlikvidovaná.
Obyvatelia nachádzali prácu aj v okolitých lesoch. Okrem pílenia a zvážania dreva sa zaoberali uhliarstvom, neskoršie pastierstvom a poľnohospodárstvom.

Archeologické nálezy z predhistorického obdobia a starších úsekov historického obdobia nie sú známe.

Z doby rímskej sa v Kalinove našiel vzácny poklad, z ktorého sa zachovalo 21 mincí. Tento nález potvrdzuje jestvovanie cesty z Potisia k Baltu. Poklad mincí z Kalinova obsahoval denáre rímskych cisárov (21 mincí o celkovej váhe 1,5 – 2 kg) , ktorý sa na našom území dostal do zeme okolo roku 200 n.l.

Vojnové udalosti koncom roku 1914 a začiatkom roku 1915 poznamenali aj túto oblasť. Ofenzíva ruských vojsk donútila rakúsko-uhorskú armádu k ústupu do Karpát. Ruské jednotky prekročili Karpaty v priestore Lupkowského priesmyku a obsadili okolité obce, medzi nimi Kalinov, Palotu, Vydraň a ďalšie. Počas 1.svetovej vojny takmer dve tretiny obyvateľov presťahovali vtedajšie úrady z Kalinova i okolitých podhorských obcí k Trebišovu a do Miškolca. Na jar r. 1915 sa vrátili do svojho zničeného a vyrabovaného bydliska.
V prvých rokoch ČSR Kalinovčania s nádejou očakávali sľubované náhrady škôd, avšak márne. Hlad a bieda gniavili chudobných roľníkov a lesných robotníkov, ktorí sa v panských lesoch nechávali svoje posledné sily pri ručnej píle a sekere. Nespokojnosť so životnou situáciu a chudobou prejavili obyvatelia Kalinova a okolitých obcí na manifestácií v Medzilaborciach r. 1920. Výsledkom nespravodlivého režimu a nepriaznivej hospodárskej situácie bola Čertižniansko-haburská vzbura v r. 1935.
Sociálne pomery za tzv. slovenského štátu boli pre Kalinovčanov veľmi nepriaznivé. Poniektorí boli nútení pre vlastnú obživu zabezpečovať si potraviny pašovaním z Poľska.
Obyvatelia Kalinova sa zúčastnili bojov v 2.svetovej vojne. V bojoch padlo 9 obyvateľov obce a 3 zahynuli pri frontových prestrelkách.
Obec Kalinov bola oslobodená 21.septembra 1944 ako prvá v Československu. (Paradoxne sa počítalo už s hranicou určenou bez Podkarpatskej Ukrajiny.)

 

Kalinov - Prvá oslobodená obec na území bývalého Československa

Dňa 19. septembra 1944 bol k 1. gardovej armáde A.A. Grečka pričlenený 3. horský strelecký zbor A.J. Vedenina. Jeho 242. horská strelecká divízia pod vedením gen. V.B. Lisinova bola ešte v ten deň nasadená do boja o Karpaty a čs. štátne hranice. Táto divízia v súčinnosti s 129. gardovou streleckou divíziou, ktorej velil gen. V.U.Gričenko, prelomila nepriateľský odpor a oslobodila obec WISLOK ležiaci 6 km od čs, hranic. Čím viac sa blížili sovietske vojská k hraniciam Československa, tým urputnejšie sa bojovalo. Nepriateľ ešte viac bránil svoje pozície v Karpatoch. Hitlerovci si uvedomovali, aký význam by mal vstup Sovietskych vojsk na územie Československa. Preto fašistické velenie vydalo rozkaz, aby stoj čo stoj ubránili svoje postavenia v Karpatoch. Každý vojak a dôstojník musel podpísať prehlásenie, v ktorom sa doslova uvádzalo, že sa bude biť do posledného náboja a zabráni Rusom v prielome smerom na juh a juhozápad.
Zabrániť vstupu sovietskych vojsk na územie Československa sa však fašistom nepodarilo. Boj o Čs. hranice bol veľmi namáhavý a chrabrý. Prapor G. N. Šavluchašviliho 900. horského pluhu prekročil hrebeň Beskýd a ako jeden z prvých stál na hraniciach Československa.
    O oslobodenie Kalinova sa zapríčinil aj 3. horský strelecký zbor gen. A.J. Vedenina, ktorý nedovolil nepriateľovi zachytiť sa v zalesnenom horskom teréne štátnych hraníc.
    V priestore Kalinova 21. septembra 1944 manévrom podarilo 315. gardovému pluku podplukovníka I. A. Kostina preniknúť na západné svahy kóty 652, 5 km východne od obce Kalinov. Nepriateľ zaujal v Kalinove a na výšine západne od nej silné obranné postavenie a kládol zúrivý odpor. Veliteľ divízie gardový generalmajor M.I. Kolbunov sa rozhodol dobiť obec Kalinov. Do toho priestoru presunul 2 pluky, aby obišli nepriateľa a zaútočili naňho súčasne- z východu a zo severu.
Dňa 21.9.1944 o 12. hod. sa 327.gardový horský pluk majora J. M. Morgunovského vysunul pred pravé krídlo 315. gardového horského pluku. Dva prapory 315. pluku začali obchádzať Kalinov za podpory plukovného delostrelectva, ktorý z nekrytých palebných postavení likvidovali nepriateľský odpor a jednotlivé palebné ohniská v obci Kalinov. Cestu ku Kalinovu zahátal ďalši prapor 315. gardového horského pluku. A preto bol nemecký 228. horský pluk 101. ľahkej divízie blokovaný sovietskými jednotkami, takmer úplne zničený a tí, čo ostali nažive, boli aj so štábom a veliteľom pluku zajatí. Do večera dobili Sovietske vojská aj obec Haburu, Borov a Čertižné.
V oslobodzovacích bojoch pri Kalinove sa zúčastnil aj 327. gardový strelecký pluk 1. gardovej armády veliteľa podplukovníka V. I. Šulgu . Oslobodenie Kalinova bolo vstupnou bránou sovietskych vojsk 4. ukrajinského frontu prvej gardovej armády generálplukovníka A.A. Grečka do Československa.
    Len v boji za Kalinov padlo 1 200 sovietskych vojakov. Česť a sláva padlým hrdinom.

 

Cirkev

    Podľa dostupných zdrojov z cirkevných archívov, bola kalinovská cirkev založená v roku 1775.  Kostol – cerkev bol postavený pravdepodobne na kamenných základoch s drevenou strechou. Posledný Schematizmus prešovskej archieparchie datuje vznik terajšej cerkvi do roku 1886. Patrónom chrámu bol sv. Mikuláš a vierovyznanie gréckokatolícke.

    Rok 1908 prináša zmenu patróna. Chrámovým sviatkom sa stáva Zosnutie Presvätej Bohorodičky.

    Súčasný gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky stojí ako dominanta na kopci nad obcou. Chrám má niekoľko pozoruhodných cenností. Vo veži sú umiestené štyri vzácne zvony. Do inventára chrámu patria aj viaceré sakrálne cennosti a pozoruhodnosti. Jedným z nich je aj veľký Betlehem, ktorý je raritou nielen v blízkom okolí, ale aj v celej republike. Medzi artefakty zapísané ako národná kultúrna pamiatka, patria: svietniky, bohostánok, evenjeliár a i. Spomenutý evanjeliár možno datovať približne do 17. – 18. storočia.

    Chrám prechádzal postupom času viacerými, väčšími alebo menšími rekonštrukciami napr. maľovanie interiéru, nainštalovanie ikonostasu, oprava fasády, okien a iné,  až do dnešnej podoby.

 

  • informácie čerpané prevažne z obecnej kroniky.
  • Informácie do kroniky zozbieral a zapísal Mgr. Ivan Micaj